(angl.= celosvetová pavučina; world = svetový, -wide = celo, web
= pavučina) je anglický názov pre časť celosvetovej počítačovej siete -
internetu.
Je to oficiálne (nesprávne laické pomenovanie len internet) označenie tej časti, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok. Každý dokument má svoju špecifickú adresu - URI a je pomocou nej nájdený a zobrazený v programoch nazývaných webový prehliadač. Dokumenty nazývané webové stránky a môžu obsahovať hypertextové odkazy. Vďaka týmto odkazom, sú dokumenty navzájom poprepájané a vytvárajú „pavučinu“.
Vďaka internetovému výskumu založenom na vyhľadávaní pomocou kľúčových slov na vyhľadávačoch ako Google
majú milóny ľudí na celom svete jednoduchý a okamžitý prístup k širokému
a rozličnému online informačnému obsahu. V porovnaní s encyklopédiami a
tradičnými knižnicami umožnil
internet náhlu a extrémnu decentralizáciu informácií a údajov.
Internet umožňuje používateľom počítačov jednoduché pripojenie k iným počítačom a informačným a komunikačným službám kdekoľvek na svete. Podľa požiadaviek je možné používať zabezpečenie, autentifikáciu a kryptovanie, alebo za zaobísť bez nich.
Toto podnecuje nové formy práce doma, spolupráce a zdieľania informácií v mnohých priemyslených odvetviach. Účtovník sediaci doma môže revidovať knihy spoločnosti sídliacej v inej krajine pomocou servera v tretej krajine, ktorý spravujú IT špecialisti zo štvrtej krajiny. Tieto účty mohli byť vytvorené doma pracujúcimi knihovníkmi z iných vzdialených lokalít na základe informácií, ktoré im prišli e-mailom z celého sveta. Niektoré z týchto aplikácií boli možné už pred rozšírením internetu, ale cena potrebných súkromných linkiek by znemožnila ekonomicky výhodné použitie mnohých z nich.
Úradník, ktorý sa nachádza mimo svojej kancelárie, možno na druhej strane Zeme na pracovnej ceste alebo dovolenke si môže otvoriť vzdialenú pracovnú plochu zo svojej kancelárie použitím zabezpečeného Virtual Private Network (VPN) spojenia cez internet. To mu umožňuje rovnaký prístup k súborom a aplikáciám, ako keby sedel za svojím stolom.
Kolegom a priateľom je možné poslať počítačový súbor ako prílohu. Je možné uploadnuť súbor na webstránku alebo FTP server, aby si ho mohli iní poľahky stiahnuť. Je možné ho dať do zdieľaného adresára na súborovom serveri. Záťaž masového sťahovania možno znížiť použitím zrkadlových (mirror) serverov alebo peer-to-peer služieb.
V každom z týchto prípadov je možné riadiť prístup k súborom pomocou autentifikácie používateľov; obsah prenášaných súborov môže byť skrytý vďaka kryptovaniu a je možné vykonať finančný prevod predtým, ako zákazník dostane prístup k súboru. Cenu je možné uhradiť napríklad pripísaním na ťarchu kreditnej karty, ktorej detaily je tiež možné poslať v kryptovanej forme cez internet. Pôvod a autentickosť je možné overiť digitálnym podpisom alebo pomocou takzvaného „message digestu“ (SHA-1).
Tieto jednoduché možnosti v celosvetovej mierke menia podstatu výroby, predaja a distribúcie mnohých typov produktov, ktoré sa dajú zredukovať na počítačový súbor. Patria medzi ne všetky druhy úradných dokumentov, publikácií, softvérových produktov, hudby, fotografie, videa, animácií, grafiky a iných druhov umenia. Toto na druhej strane spôsobuje seizmické otrasy v oblastiach trhu, ktoré boli dovtedy ovládané kamennými spoločnosťami. Pozri RIAA -- Recording Industry Association of America, ktorá má obzvlášť silný hlas proti týmto problémom.
Najpoužívanejším jazykom na komunikáciu na internete je angličtina. Dôvodmi sú pôvod internetu v Spojených štátoch, rastúca úloha angličtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie a neschopnosť skorých počítačov používať iné znaky ako základnú západnú abecedu.
Po angličtine sú najpoužívanejšími jazykmi na webe nemčina, francúzština, japončina a španielčina .
Rozšírenie internetu v posledných rokoch spôsobilo, že už existuje podpora pre natívne jazyky v dostatočnej miere pre tie najpoužívanejšie. Niektoré chyby však zostali, príkladmi sú en:mojibake -- v slovenčine sa prejavuje ako nesprávne zobrazovanie diakritiky pri použití inej kódovej stránky na dekódovanie ako na kódovanie.
Prehliadače komunikujú s web servermi primárne pomocou HTTP (protokol na prenos hypertextu), ktorým sa prenášajú webstránky. HTTP umožňuje aj odosielanie informácií web serveru.
Stránky sú jednoznačne identifikované pomocou URL (uniform resource locator). Predstavuje adresu dokumentu a začína špecifikáciou protokolu, najčastejšie http:. Prehliadače zvyčajne podporujú rozličné protokoly ako ftp: FTP (protokol na prenos súborov), gopher: (Gopher) a https: HTTPS (verzia HTTP kryptovaná pomocou SSL).
Príklad: http://dsl.sk/article.php?article=3165
Formát súboru dokumentu webstránky je zvyčajne HTML (značkový hypertextový jazyk) a identifikuje ho MIME typ
obsahu. Väčšina prehliadačov natívne
podporuje okrem HTML aj rôzne formáty
ako obrázky (JPEG, PNG a GIF) a je možné túto podporu rozšíriť použitím
pluginov. Kombinácia typu obsahu a protokolu umožňuje návrhárom
vkladať do stránok obrázky, animácie, video, zvuk a streamované médiá
alebo ich pomocou stránok sprístupniť.
Najnovšou verziou HTML je XML.
Tento plní úlohu HTML ale dokáže zobraziť aj niektoré základné informácie
o danom hypertextovom odkaze
Java je programovací jazyk podobný
jazyku C++. Často sa používa na tvorenie web stránok, pretože podporuje
zobrazovanie videí a animácií, ktoré sa v nej dajú tiež vytvárať.
Java tiež podporuje zakomponovanie zvukových súborov ako súčasť web stránok,
teda podporuje multithreading čo je
vlastne vykonávanie viac aplikácií naraz.
Rané prehliadače podporovali iba veľmi jednoduchú verziu HTML. Rýchly vývoj proprietárnych prehliadačov v 90. rokoch 20. storočia viedol k rozmachu neštandardných dialektov HTML, čo malo za následok problémy s kompatibilitou. Hovoríme, že v tomto období prebiehali tzv. „vojny prehliadačov“. Moderné webové browsery ako (Mozilla, Opera, a Safari) podporujú štandardizované HTML a XHTML (od verzie HTML 4.01), ktoré by sa malo zobrazovať rovnako na všetkých prehliadačoch. V dnešnej dobe sú mnohé stránky vytvorené za pomoci WYSIWYG nástrojov na generáciu HTML ako Macromedia Dreamweaver alebo Microsoft Frontpage. Tieto často generujú za normálnych okolností neštandardný HTML kód, čím znemožňujú prácu W3C v oblasti vývoja štandardov, špecificky pri XHTML a CSS (kaskádové štýly, používajú sa na tvorbu vzhľadu stránky)..
Niektoré populárne prehliadače majú dodatočné komponenty pre podporu Usenet news, IRC (chat) a emailového klienta. Medzi podporované protokoly môžu patriť NNTP (protokol na prenos Usenet news), SMTP (protokol na odosielanie pošty), POP a IMAP (protokoly na prehliadanie a správu poštovej schránky).
IP adresa je podľa IPv4
32-bitové číslo, takže teoreticky existuje 4 294 967 296
(viac než 4 miliardy) možných adries. V praxi je nepraktické a nepohodlné
pracovať s takými veľkými číslami, takže sa 32 bitov IP adresy delí na
štyri 8-bitové čísla (číslo od 0-255), ktoré sa zapisujú v desiatkovej sústave
oddelené bodkou, napríklad 207.142.131.205.
Skratka IP znamená Internet Protocol, štandard pre sieťovú komunikáciu.
IP adresa je buď priamo priradená nejakému sieťovému rozhraniu,
alebo je prideľovaná dynamicky pomocou
DHCP (Dynamic Host Control Protocol) servera.
IP adresy sú zložité na zapamätanie, preto sa môže k IP adrese
priradiť pomocou DNS textová
podoba- táto sa nazýva doménová
adresa. Napríklad k IP adrese
82.15.250.19 vieme prideliť adresu www.xapoh.sk
V súčasnosti sa najviac používa IPv4, čo je 4. verzia protokolu IP (každý
segment adresy je 4bit číslo teda 0-255). IP adresy sú preto dané 32bitmi,
čo podľa najnovších predpokladov nebude postačovať na popísanie všetkých
IP do budúcna. Preto sa v do praxe zavádza aj protokol IPv6 tento má kapacitu 3.4×1038
(340 sextiliónov) IP adries.
FTP (File Transfer Protocol, protokol prenosu súborov) je TCP/IP
protokol určený na prenos súborov medzi počítačmi, či už na
internete alebo lokálnej sieti.
Na komunikáciu sa využívajú
dva porty -
FTP spoznáme tak, že vidíme namiesto „HTTP“ na začiatku adresy
„FTP“, takže nejde o www-server ale o FTP-server.. ukážka:
ftp://meno:heslo@host:port/adresar
Na začiatku je ftp,
potom nasleduje prihlasovacie
meno, heslo, host - IP adresa
servera alebo napr. ftp.server.com prípadne www.server.com, na
konci môžeme mať cestu do daného adresára. Na serveri je možné
vytvoriť viacej užívateľských kont, nastaviť práve pre používateľov
(používateľ Jano môže sťahovať len dokumenty, používateľ Peter môže
sťahovať dokumenty & filmy a užívateľ Fero môže sťahovať dokumenty
a mazať filmy). Niektoré FTP sú anonymné a tak nie je nutné poznať login a ani
heslo, postačí len adresa servera.
Nevýhodou FTP prenosu je to, že
nami odosielané informácie ako je login a heslo niesú
šifrované, teda môže dôjsť k ich odhaleniu.
TELNET táto služba umožňuje prihlásiť sa na vzdialený počítač (na ktorý pravdaže musíme mať prístupové pravá) a využívať jeho výpočtovú kapacitu, dáta a programové vybavenie. Telnet používa na komunikáciu port č. 23. Tak isto ako je to u FTP údaje posielané pomocou TELNETU niesú šifrované, takže môže dôjsť k ich odhaliu. Miesto telnetu sa dnes používa najmä SSH.
SSH je sieťový protokol určený na prihlasovanie a vykonávanie príkazov na vzdialenom počítači v počítačovej sieti. Návrhári SSH mali v úmysle nahradiť skôr používané málo bezpečné protokoly rlogin, telnet a rsh a výsledný protokol poskytuje bezpečnú kryptovanú komunikáciu medzi dvoma neautentifikovanými pošítačmi v nezabezpečenej sieti. Používatelia SSH ho môžu tiež použiť na tunelovanie, preposielanie akéhokoľvek TCP portu cez takto vytvorený bezpečný kanál; a pomocou súvisiacich programov scp alebo sftp kopírovať súbory. SSH server štandardne počúva na TCP porte 22.
Programov na tvorbu internetových stránok formátu HTML je veľké množstvo. Medzi najznámejšie patrí asi FrontPage (v ktorom je robená aj táto učebnica), ale spomeniem aj Actual Drawing, alebo Dreamweaver. Tieto programy nám umožňujú pomerne jednoduchým spôsobom vytvárať web stránky bez nutnosti znalosti jazyka HTML, pretože naše voľby automaticky prepisujú do HTML tieto programy. Nevýhodou u niektorých môže byť nekompatibilita s viacerými internetovými prehliadačmi. Pri práci s týmito prehliadačmi, ale aj všeobecne pri tvorení internetových stránok by sme mali brať ohľad nielen na výzor stránky ale aj na jej funkčnosť. Všeobecne môžeme povedať, že uprednostňujeme kapacitne menšie obrázky, pretože ľudia s pomalším pripojením by sa na našu stránku nepripájali veľmi často. Ďalej platia viac-menej pravidlá netikety