Jadrová bezpečnosť jadrovej elektrárne je podmienená bezchybnou a trvalo spoľahlivou funkciou všetkých zariadení a systémov jadrovej elektrárne. Patria sem zariadenia a systémy, ktoré zabraňujú vzniku havárie alebo odstraňujú dôsledky porúch, zadržujú rádioaktívne látky v určených priestoroch a zamedzujú ich rozptýleniu do okolia v prípade ich uvoľnenia. Súčasná úroveň bezpečnosti jadrových reaktorov zaručuje, že všetky jeho systémy sú schopné samostatne zvládnuť poruchy bez ohrozenia obyvateľstva a okolitého životného prostredia .
Základný princíp bezpečnosti jadrových elektrární je založený na niekoľkonásobnom oddelení jadrových materiálov od okolitého životného prostredia systémom bariér. Cieľom bezpečnostných bariér je zamedziť úniku rádioaktívnych látok do okolia a ochrana pred ionizujúcim žiarením za každého prevádzkového stavu, teda aj v prípade poruchy.
Prvú bariéru tvorí pevná keramická forma jadrového paliva - palivové tablety, ktorá je schopná viazať produkty štiepenia.
Druhú bariéru tvorí hermeticky uzatvorená kovová tenkostenná rúrka, ktorá tvorí obálku jadrového paliva.
Tretiu bariéru vytvára hermeticky uzatvorený tlakový systém primárneho okruhu, do ktorého patrí i tlaková nádoba reaktora, zabraňujúci úniku chladiaceho média s rádioaktívnymi látkami do okolia pri všetkých predpokladaných teplotách a tlaku.
Štvrtou bariérou je hermetická zóna alebo obálka - kontejnment, zadržiavajúca rádioaktívne látky, ktoré uniknú cez prípadné porušenie prvej alebo druhej bariéry. Okolo tlakovej nádoby reaktora je teda ešte oceľovo-betónový plášť chrániaci človeka pred priamym rádioaktívnym žiarením. Spoľahlivosť každej z týchto bariér je veľmi vysoká a pravdepodobnosť súčasného porušenia všetkých troch bariér a únik rádioaktívneho materiálu do okolia je veľmi nízka.
Jednotlivé bezpečnostné bariéry v jadrovej elektrárni dopĺňa rozsiahly bezpečnostný systém. Hlavnou úlohou bezpečnostných systémov je odstaviť reaktor - zastaviť reťazovú štiepnu reakciu, zabezpečiť odvod zvyškového tepla z aktívnej zóny reaktora, zabezpečiť neporušenie primárneho okruhu a znížiť tlak v hermetických priestoroch za účelom ochrany jednotlivých bezpečnostných bariér a to za každého prevádzkového stavu, aj v prípade maximálnej projektovej nehody t. j. prasknutia hlavného primárneho potrubia. Bezpečnostné systémy delíme na aktívne a pasívne.
Aktívne bezpečnostné systémy
K svojej činnosti potrebujú zdroj elektrickej energie a patrí sem vysokotlakový a nízkotlakový havarijný systém chladenia aktívnej zóny a sprchový systém.
Vysokotlakový a nízkotlakový havarijný systém slúžia na udržanie tlaku chladiva v primárnom okruhu a tým na zabezpečenie odvodu tepla z aktívnej zóny reaktora v mimoriadnych prevádzkových stavoch. Pozostávajú z nádrží s roztokom kyseliny boritej a čerpadiel, ktoré zabezpečujú prívod roztoku do primárneho okruhu pri poruche prívodu chladiacej vody do reaktora. Zvýšením koncentrácie bóru v primárnom chladive sa zároveň preruší štiepna reakcia, pretože bór pohlcuje voľné neutróny, ktoré spôsobujú štiepenie. Pokiaľ by čerpadlá vysokotlakového systému nestačili vodu do primárneho okruhu doplňovať, spustia sa i nízkotlakové čerpadlá, ktoré nepretržite dodávajú chladivo do primárneho okruhu. Po vyčerpaní nádrží nasávajú vodu cez tepelný výmenník z podlahy hermetických boxov.
Pri zvýšení tlaku v priestoroch kontejnmentu napr. v prípade porušenia primárneho okruhu, je uvedený do činnosti sprchový systém, ktorý znižuje tlak v hermetických boxoch sprchovaním priestorov a kondenzáciou parovzdušnej zmesi.
Pasívne bezpečnostné systémy
K svojej činnosti nepotrebujú vonkajší zdroj energie. Tvoria ich: hydroakumulátory barbotážny systém.
podrobnejšie info na: http://www.seas.sk/spolocnost/jadrova-bezpecnost/bezpecnost-prevadzky-je/
|