MHD generátory

Anglický fyzik a chemik Michael Faraday popísal funkciu magnetohydro-dynamického (MHD) generátoru v r. 1831. Od vtedy bol MHD generátor použitý v niektorých priemyslových aplikáciách, a bol predmetom výskumných projektov. Faraday si uvedomil, že vodičom, pohybujúcim sa v magnetickom poli nemusí byť "kus drôtu", ale akákoľvek vodivá látka - tekutý kov, plazma, slaná morská voda a pod.

MHD generátor je vždy tvorený kanálom, umiestneným v magnetickom poli, kadiaľ prúdi elektricky vodivé pracovné médium. Na stenách kanálov sú umiestnené elektródy, ktorými prúdia voľné elektróny do vonkajšieho obvodu a zas späť do plazmy v kanáli. Vo vonkajšom obvode je pripojená záťaž.
Veľká výhoda oproti klasickým elektrickým generátorom je že sa nepoužívajú žiadne mechanické pohyblivé súčiastky. MHD generátor má účinnosť 60 až 65 % oproti tepelným elektrárňam s parnými turbínami s účinnosťou 35 až 36 %. Zariadenia na výrobu el. energie pomocou MHD generátorov existujú od roku 1959, ale jedná sa väčšinou o výskumné prístroje. Na princípe MHD generátora môžu pracovať rôzne prístroje (prietokomer, wattmeter).

Magnetohydrodynamický pohon
V súčasnosti existujú praktické aplikácie, kde je MHD pohon s úspechom používaný. Jedná sa o MHD čerpadlá, dávkovače rúd, triedičky rúd. MHD čerpadlá našli využitie pri chladení rýchlych reaktorov tekutým kovom, alebo pri doprave ortuti vo výrobných továrňach. V zlievarniach sa MHD čerpadlami dopravuje roztavená ruda. Zvláštnym MHD pohonom je pohon lodí a ponoriek. Motory vpredu nasávajú elektricky vodivú morskú vodu, tá je kanálom v trupe, obsahujúcim magnety, poháňaná elektromagnetickými silami dozadu a von z trupu. Takto vznikajúca sila tlačí loď rýchlosťou až 200 km/h. U ponoriek, kde je najväčším nepriateľom hluk lodnej skrutky, by použitie MHD pohonu bolo obzvlášť lákavé. MHD pohon neobsahuje žiadne pohyblivé mechanické časti a preto je neobyčajne tichý. Skutočná ponorka s MHD pohonom pravdepodobne neexistuje