Jednofázové transformátory

Základnou časťou každého transformátora je magnetický obvod, ktorý je zložený z elektrotechnických plechov hrúbky 0,35 alebo 0,5mm. Na železnom jadre sú navinuté dve cievky a to primárna (vstupná) I  a  sekundárna (výstupná) II . Vinutia sú ukončené na veku transformátorovej nádoby.

Pri návrhu transformátora používame tieto vzťahy:

pre okamžité hodnoty napätia platí:

pre efektívne hodnoty napätia a prúdu platí:

Transformačný pomer:

Základné vlastnosti transformátorov zisťujeme z merania naprázdno a z merania nakrátko.

Príkon nameraný pri chode naprázdno sa rovná stratám v železe a stratám, ktoré vzniknú prechodom prúdu naprázdno vstupným vinutím transformátora.

Príkon zistený pri meraní nakrátko sa spotrebuje na krytie strát vo vinutí transformátora a na dodatočné straty, ktoré vznikajú nerovnomerným rozdelením prúdu vo vodičoch väčšieho prierezu a v kovových konštrukciách obklopujúcich vinutie.

Transformátor je zväčša trvalo pripojený na sieťové napätie, takže ustavične odoberá príkon na krytie strát naprázdno. Podstatné zmenšenie strát v železe dosiahneme použitím orientovaných plechov (valcovaných za studená), ktoré majú špecifické straty len 0,6 až 0,8 W kg 1.

Pri meraní nakrátko zisťujeme percentuálne napätie nakrátko, ktoré je velmi dôležitým parametrom transformátora.

Napätie nakrátko je dane vzťahom:

(%; V,V; A, W, V)

Z napätia nakrátko určíme impedanciu transformátora podľa vzťahu:

Čím väčšie je napätie nakrátko, tým menší je prúd nakrátko, a tým menšie sú aj straty vo vinutí transformátora, t. j. straty nakrátko.

Celkové straty transformátora sú dané súčtom strát naprázdno a nakrátko:

Jednofázové transformátory sa konštruujú dvoma spôsobmi.

Podľa konštrukcie magnetického obvodu a spôsobu vinutia delíme transformátory:

• jadrové
• plášťové